Jade Mirranová - Len nie Slizolin - časť 1.

Minerva McGonagallová prikázala svojej triede, aby sa ticho usadili do učebne a zaviedla ženy do riaditeľne. Dumbledore sa zatváril prekvapene, keď ich uvidel. Zdvorilo im ponúkol dve kreslá a šálku ovocného čaju. Rumelda bola veľmi netrpezlivá, nevedela sa už dočkať, kedy môže prehovoriť a tak napokon prelomila ticho.
„Dumbledore, myslím, že situácia je na prosto jasná. Dieťa pôjde so mnou domov a to čo najskôr. Dúfam, že s tým súhlasíte.“ Vypúlila oči a nervózne potriasla hlavou. Vynikla tak jej nezdravo chudá tvár schovávaná za dokonalým make-upom a veľké kruhy pod očami.
„Áno, aj tak by to mohlo byť,“ usmial sa Dumbledore, „ale ja by som mal aj iné riešenie.“
„Iné riešenie?!... Neprichádza do úvahy...“
„O čo ide?“ spýtala sa Arianna, nevšímajúc si záchvat hnevu svojej matky.
„Som rád, že sa pýtate,“ pokračoval rýchlo Dumbledore, aby ho stará žena neprerušila.
„Ako iste viete, pretože som to spomenul vo svojom liste, chýba mi učiteľka na hodinách veštenia...“
„Pche! Aká drzosť! Veľmi dobre viete, že moja dcéra nesmie veštiť...“ chcela ešte dokončiť Rumelda, ale dvojica ju ignorovala a pokračovala v rozhovore.
„...takže by som bol veľmi rád, keby ste tu ostali učiť. Jade samozrejme môže ostať tiež, ak si to želáte,“ Dumbledore šibalsky nadvihol obočie.
„Prečo si myslíte, že to tento krát prijmem?“
„Povedzme, že vám za to niečo dám...“
„A to...?“
Obe ženy spozorneli. Stará bosorka mala ešte stále otvorené ústa od úžasu a teraz už skoro ani nežmurkala.
„Samozrejme si uvedomujem, že učiť veštenie bez veštenia, by bolo trochu čudné...“ odmlčal sa a zamyslel. Uprel pohľad kamsi na stenu. „Preto som si dovolil požiadať ministra mágie o zrušenie vášho, aj tak nezmyselného, zákazu.“
„Ja sama som sa o to pokúšala už sto ráz a nepodarilo sa mi to...“
„To preto, že Kornelius Fudge nikdy nemal v úmysle ho zrušiť, ale teraz sa situácia zmenila. Rufus Scrimgeour, nový minister ako iste viete, je tej myšlienke naklonený...“
Rumelda konečne zavrela ústa a zatvárila sa pompézne. Arianna sklopila zrak. Tušila, že to nemôže byť také jednoduché, teraz už len čakala, čo za to budú chcieť.
„Čo za to?“
„Pomoc,“ odvetil Dumbledore, „pomoc v boji proti Voldemortovi.“
Rumelda vyskočila z kresla:
„Ste na zlej adrese, Dumbledore! Viem, o čo sa pokúšate!“ vyštekla. „Poď, Arianna, tu už nemáme čo robiť!“ Zamierila k dverám.
„Dobre,“ odpovedala Arianna na riaditeľovu ponuku.
„Ty si sa zbláznila!“ spustila Rumelda, pričom sa triasla od hnevu. Ako stále viac a viac prižmurovala oči, okolo vačkov pod nimi sa jej nazbierali všetky vrásky. Vyzerala takto o sto rokov staršia. „Nemôžeš... ja ti nedovolím, aby si sa takto zničila!“
„Prečo?!“
„Lebo som tvoja matka!“
„Prečo by som sa mala zničiť?!“
„Je to príliš nebezpečné! Nechápeš?! Celé roky sa tomu snažím vyhnúť... aby som ťa ochránila! Ale ty si vždy robila pravý opak. Miešala si sa do práce aurorom, zahrala si sa na prívrženca Toho-Koho-Netreba-Menovať, a priniesla na svet stratenú dušu...“
„Jade z toho vynechaj!“
„Prečo tu vlastne chceš ostať?“ opýtala sa odrazu, no vzápätí ju to napadlo: „Nemôžeš sa dočkať, kedy uvidíš toho...“ nemohla mu prísť na meno. Odháňala jeho obraz, ktorý mala v pamäti, ako otravnú muchu.
„Arianna je dosť veľká, aby sa mohla rozhodnúť sama,“ skonštatoval Dumbledore, čím prerušil hádku medzi ženami. Obe naňho vrhli pohľady. Tváril sa pokojne, akoby tej ostrej spŕške otázok a nedokončených odpovedí nevenoval pozornosť.
„Ostávam na Rokforte a budem učiť, ak mi naozaj zrušíte zákaz. Vy alebo minister. To je mi jedno, ale o tom, či vám pomôžem v boji, ešte musím porozmýšľať,“ povedala napokon Arianna.
„To mi stačí,“ pousmial sa Dumbledore a na čele sa mu objavila vráska.

***

Horace Slughorn nebol práve nadšený, že má dávať pozor na Jade. Nebola už malé dieťa, preto nerozumela, na čo to všetko divadlo okolo nej. Celá situácia sa jej zdala skôr, akoby si ju rokfortskí profesori, s výnimkou Snapea, prehadzovali medzi sebou ako tenisovú loptičku. Tentoraz skončila na hodine elixírov s chrabromilom a slizolinom. Profesor Slughorn ju postavil pred kotlík celkom dozadu, keďže nebola zaradená do fakulty, bola pri ňom sama. Za úlohu dostali pripraviť stredne silný nápoj zabudnutia. Jade sa potešila, pretože tento ešte neskúšala. Text na prípravu z požičanej knihy si letmo prečítala a potom knihu zavrela... zhruba si pamätala prísady, ale najradšej improvizovala. Profesor jej nevenoval takmer žiadnu pozornosť. Správal sa k nej odmerane hneď od začiatku hodiny, pokladal ju za nehodnú vzdelávať sa v tejto škole, bosorka sa v jeho očiach rovnala smrťožrútovi. Kto nie je s nami je proti nám.
Celú hodinu venovala starostlivej príprave elixíru, nezdvihla hlavu ani jediný raz. Napokon odvar dokončila a porozhliadla sa po triede. Sklonené hlavy jej napovedali, že sa ešte takmer všetci mordujú s úlohou, ani jeden obsah kotlíku však nemal farbu ako ten jej. Víťazoslávne sa pousmiala, úsmev jej zamrzol, keď zbadala bublajúcu zmes v kotlíku dievčaťa s hustými vlasmi. Skoro ako ten môj, pomyslela si Jade.
Slughorn sa prechádzal po triede ako veľký páv. Nezabudol pripomenúť, že sa hodina blíži ku koncu a obdarúval prihlúplym úsmevom svojich obľúbencov. Jade nikoho z nich nepoznala. Ale keď sa rozplýval nad kotlíkami dvoch študentov, konečne sa dozvedela meno toho dievčaťa.
„To je tá najšikovnejšia žiačka v ročníku, čo si mi o nej rozprával, Harry?“ našuchoril sa Slughorn pričom mu poskočili mrožie fúziská, keď sa snažil usmiať.
„Áno, pán profesor, Hermiona Grangerová,“ povedal chlapec. Hermiona sa začervenala. Slughorn ich pochválil a udelil obidvom po 10 bodov pre chrabromilskú fakultu. Jade to všetko pozorne sledovala a všimla si aj blonďavého chlapca zo slizolinskej fakulty ako znechutene prská a zazerá. Očividne sa mu nepáčilo, že chrabromil získal 20 bodov a rozhodne nemal rád ani tých dvoch. Zamyslela sa a nevšimla si, že profesor sa zastavil aj pri jej stole. Znervóznela. Všetky oči v triede sa upreli na ňu, niektorí si začali čosi šepkať, iní znechutene krútili hlavou alebo sa uškŕňali. Jade sa zrazu cítila ako otravný hmyz, ako niekto, kto tam nepatrí. Slughorn sa naklonil nad jej kotlík a pozrel na Jade. Potom ešte chvíľu preskakoval pohľadom z kotlíka na ňu a späť. Na koniec sa narovnal.
„Dobre,“ sucho poznamenal, „veľmi dobre. Odvar má krásnu farbu. Skoro by som povedal, že ste odkukávali tuto od Pottera, ale to je prakticky nemožné, sedíte príliš ďaleko,“ hovoril to viac sebe ako Jade. Tváril sa pri tom dôležito, no na koniec sa na ňu usmial.
„Akože ste vraveli, že sa to voláte?“ opýtal sa.
„Nevravela. Nikto sa ma na meno nepýtal,“ odvetila Jade.
„Profesorka McGonagallová mi o vás povedala, že ste milé dievča. Bystré a vnímavé, slečna Mirranová,“ povedal Slughorn, „Poznám vaše priezvisko, ale ten zvyšok mi unikol,“ rýchlo dodal.
„Jade. Volám sa Jade.“
„Jade, nebýva zvykom, aby bosorky chodili na rokfortskú školu. Hovorím to preto, lebo viem, že majú predsudky voči čarodejníckemu svetu, jednoducho iné pravidlá. Je to tak?“
„Spravidla áno, ale rozhodli sme sa pre zmenu a radi by sme sa pozreli ako to funguje inde vo svete,“ povedala ironicky, no našťastie si to Slughorn nevšimol.
„Kto sú vaši rodičia? Pýtam sa preto, či ich náhodou nepoznám.“
„Moja mama je Arianna Mirranová, je to čistokrvná čarodejnica,“ odpovedala Jade a povýšenecky sa pozrela na profesora. „Svojho otca nepoznám, ale predpokladám, že je to čarodejník,“ sklopila zrak a nervózne zamiešala odvar v kotlíku.
„Iste, iste, to je v poriadku. Tak len dúfam, že sa vám bude na mojich hodinách dariť rovnako dobre ako dnes,“ doširoka sa usmial Slughorn.
Keď zazvonilo, všetci si pobrali svoje veci a v skupinkách povychádzali z triedy. Jade sledovala Hermionu Grangerovú a naschvál zaostávala za ich skupinkou. Všetci sa presunuli dole na prízemie do Veľkej siene na obed. Hermiona si všimla, že ich Jade nasleduje. Pred dverami do veľkej siene sa otočila na opätku k Jade a milo sa jej prihovorila:
„Prečo nás sleduješ?“
„Ešte sa tu nevyznám a viem, že teraz idete všetci na obed, tak ma napadlo, že pôjdem za vami, aby som vedela kadiaľ sa tam ide,“ povedala Jade a založila si ruky na hrudi.
„Och, to ma nenapadlo,“ začervenala sa Hermiona. Chlapci, čo boli s ňou nervózne prešľapovali na mieste, až jeden z nich prehovoril:
„Poďme Hermiona, som už strašne hladný!“
„A kedy nie si, Ron?!“ zahriakla ho.
„Ale mali by sme sa ponáhľať,“ povedal ten druhý, „inak nebudeme stíhať na Herbológiu.“
„Dobre Harry,“ povedala Hermiona a váhavo sa opýtala Jade, „A nechceš ísť s nami na obed?“ Ron slabo kopol Hermionu do nohy a nechápavo pozrel na Harryho.
„Hermiona,“ začali obaja na raz, ale už nestihli dokončiť myšlienku. Za Jade stál blonďaví chlapec v spoločnosti dvoch kamarátov, ktorých tupé výrazy prezrádzali ich nízku inteligenciu. Otočila sa k nim.
„Nemala by si sa rozprávať s takou zberbou,“ sebavedomo prehovoril slizolinský chlapec.
„A ty si kto, že sa do mňa staráš?!“ znechutene sa zamračila Jade.
„Draco Malfoy,“ odpovedal Harry na jej otázku.
„S tebou sa nerozprávam, Potter!“
„Nekaz nám chuť do jedla, Malfoy!“ zasipel Ron..
„Ty buď radšej ticho, Weasley, lebo sa ti niečo môže stať!“ Ron sa zahnal na Draca, ale Harry s Hermionou mu zabránili, aby do seba skočili. Malfoy sa iba škodoradostne uškŕňal a jeho dvaja kumpáni robili to isté.
„Mala som pocit, že odo mňa niečo chceš, Malfoy,“ prerušila ich Jade.
„Bosorky vraj ovládajú čiernu mágiu, je to pravda?“
„Možno, čo ťa do toho!“
„V tom prípade ti môžem ponúknuť aj lepšiu spoločnosť.“
„Smrťožrútov nazývaš lepšou spoločnosťou?!“ Harry pustil Rona.
„Smrťožrúti? Ty poznáš nejakých?“ prekvapene sa pozrela Jade na Malfoya.
„Či nejakých pozná!? Patrí k nim, tak ako celá jeho rodina a všetci slizolinčania!“ vyprskol Ron.
„Sklapni, Weasley!“ nahneval sa Draco.
„Priateľov si vyberám sama, aby si vedel! Ale dopredu ti môžem povedať, že takých samoľúbych a povýšeneckých machrov ako si ty nemám rada,“ sebavedomo odsekla Malfoyovi Jade.
„Len pár dní strávených v škole a už vyvolávaš konflikty?“ ozval sa príjemný ženský hlas zo schodov. Stála tam Arianna. Malfoy s kamarátmi sa ihneď pratal preč. Aj Hermiona, Harry a Ron išli radšej na obed a nechali tam Jade stáť s neznámou.
„Mama?“ zarazila sa Jade, keď uvidela svoju mamu.